Parozábrana sa aplikuje vždy, keď majú sadrokartónové konštrukcie zatepľovaciu funkciu voči vonkajšiemu prostrediu. Funkčná parozábrana obmedzuje prúdenie vodnej pary, a tým aj jej zrážanie v mieste uloženia tepelnej izolácie. Zvyšuje životnosť nosnej drevenej konštrukcie, pretože vytvára v krove správny vlhkostný režim a nepriaznivé podmienky pre drevokazné huby.
Parozábranu tvorí väčšinou polyetylénová fólia s veľmi nízkou difúznosťou.
Parozábranu je možné umiestniť medzi vrstvy izolácie
Aký je rozdiel medzi parozábranou a parobrzdou?
Hoci sa názvy často zamieňajú, parozábrana a parobrzda nie sú úplne rovnaké.Parozábrana sa od parobrzdy líši difúznym odporom. Rozhodujúca je tu hodnota Sd, ktorá sa udáva v metroch. Táto hodnota znamená „ekvivalentnú hrúbku vzduchovej vrstvy pre difúziu vodnej pary“ a popisuje priepustnosť vodnej pary konštrukčnej vrstvy alebo stavebného materiálu (napr. parozábrany alebo parobrzdy). Platí: čím vyššia hodnota Sd, tým menej vodnej pary materiál prepustí. DIN 4108-3 a pripravované Pravidlá pre vykonávanie parotesniacich zábran CSS rozlišujú medzi nasledujúcimi definíciami:
- Difúzne otvorené vrstvy sú stavebné vrstvy s hodnotou Sd ≤ 0,5 m.
- Parobrzda je vrstva minimálne regulujúca prestup vodných pár s hodnotou s 0,5 m < Sd ≤ 10 m.
- Parozábrana strednej parotesnosti je vrstva s hodnotou s hodnotou 10 m < Sd ≤ 100 m.
- Parozábrana vysokej parotesnosti je vrstva s hodnotou 100 m < Sd < 1 500 m.
- Parozábrana extrémnej parotesnosti je vrstva s hodnotou Sd ≥ 1500.
Aplikácia reflexnej parozábrany
Aj tá najkvalitnejšia reflexná parozábrana je zbytočná, pokiaľ s reflexnou vrstvou nesusedí vzduchová medzera, tj. pokiaľ je reflexný materiál aplikovaný v celoplošnom styku s ďalšou vrstvou konštrukcie. A aj táto vzduchová medzera by mala byť určitej veľkosti. Pokiaľ hrúbka vzduchovej medzery klesne pod 25 mm či stúpne nad 80 mm, potom je efekt reflexnej vrstvy výrazne potlačený, tj. výrazne klesne jej účinnosť. Preto je pri materiáloch s reflexnou vrstvou odporúčaná vzduchová mezera hr. 40-60 mm.
Nasmerovanie reflexnej vrstvy môže riešiť rôzne varianty potrieb konštrukcie. Ak nasmerujeme reflexnú vrstvu napr. reflexnej parozábrany (s tým, že medzi parozábranou a podhľadom bude vytvorená vzduchová medzera) či podstrešnej reflexnej membrány (s tým, že medzi membránou a tepelnou izoláciou bude vytvorená vzduchová medzera) smerom k vykurovanému interiéru, docielime tak zlepšenie konštrukcie v tom zmysle, že nám bude z interiéru do vonkajšieho prostredia unikať menšie množstvo tepla. Pokiaľ membránu reflexnou vrstvou otočíme smerom k vonkajšiemu prostrediu, tj. krytine či fasádnemu obkladu, docielime tak menší prieniku tepla z exteriéru do interiéru, tj. hlavne pre obdobie vysokých vonkajších teplôt, tak aby bol znížený problém prehrievania podkrovia v letnom období.